09.10.18

Island. Cesta z chaosu.
Tento Notes nebude priamo o mojom cestovaní na Islande. Vy, ktorí ma sledujete aj na sociálnych sieťach, ste zrejme zachytili veľa fotografií a popisov, ktorými som vás odtiaľ pravidelne zásobovala, táák už nie je viac čo dodať :} Každý kúsok Islandu ma nadchol, každá fotka ma vracia zas a znova naspäť. Bol to môj životný cestovateľský zážitok! :} …Mám už len malú potrebu napísať, ako ma ten “malý” kúsok zeme vytiahol z chaosu a ako som si tam opäť uvedomila, aký je čas v prítomnosti a v tichu upokojujúci. Pred odchodom som sa lúčila s vyťaženým festivalovým letom a dokončovala všetko rozrobené, aby mi v lietadle prestala pracovať továreň v hlave a vypla všetky motory. Island má úplne iné tempo. Pocítiš to hneď, keď sa vydáš na územia mimo Reykjavíku a zrazu si súčasťou akejsi slobody, ktorú vnímaš cez všetky tie obrovské zelené lúky, majestátne hory, cválajúce stáda koní a nekonečné cesty. Mám rada momenty, keď si chcem na takýchto miestach spomenúť na to, čo ma čaká doma, ale je to tak strašne ďaleko, že si to samé nevie nájsť cestu do mojej hlavy :} poznáte to? Chcela som pustiť z myšlienok všetky povinnosti, prípravy, turné, chcela som mať od hudby odstup, pretože iba tak sa viem zase nakopnúť na nové výzvy a mať zase silu stlačiť tlačítko “štart”. Na Islande som si uvedomila magickú silu počasia. Už som o tom písala, ale je úžasné vedieť, akí sme voči prírode malí. My na Slovensku to tak nepociťujeme, ale tam to číha na vás z každej strany. Plánuješ schôdzku s priateľmi? V priebehu pár minút sa zo slnečnej oblohy spustí silná dažďová spúšť a máš po plánoch :} Plánuješ výlet? Bohužiaľ, pred chvíľou zasypal cestu k vodopádom sneh, nedá sa :} Tam sa skrátka vďaka prírode žije oveľa viac aktuálym časom a ty len čakáš, či to vyjde, alebo nie. Niečo málo som si z toho odniesla…aspoň to, že nie je dobré byť taká upnutá na všetky svoje plány :} skrátka, zase som si len pripomenula, že “čo má prísť, príde” ;}
Toľkokrát som len tak sedela a načúvala tomu pokojnému tempu. Byť súčasťou bledomodrej lagúny plnej ľadovcov, ktoré majú viac ako tisíc rokov…a potom z neho ochutnať jeden malinký úlomok. Čistý ako krištáľ. Cítiť prítomnosť veľrýb, ktorých počet pod loďou neviem odhadnúť, ale ten pocit, že sú niekde tam, dole…..! neopísateľné… :} Vidieť polárnu žiaru, tú magickú “vec”, ktorú urobia atómy a nejaký slnečný vietor, iba v nejakom období, za určitých podmienok, sledovať jej pohyb a neveriť vlastným očiam, že niečo také existuje… to sú momenty, pre ktoré sa žije :}
Už len na záver… Spomienka na Island ma vždy privedie k úsmevu. Tak dávno som ho chcela zažiť, ovoňať, ochutnať a teraz mám úžasný, spokojný pocit zo splneného sna… :} …Keď chceš niečo zažiť, choď za tým… cestuj, skúšaj, pracuj, objavuj, maj cieľ… ono to príde! ;} z.