31.12.20

Rok šiestich koncertov.

Vždy som si myslela, že takáto situácia nastane, keď budem mať cca 60 rokov a nebudem už toľko vládať skákať po pódiu. Že nám manažér zabookuje aspoň šesť koncertov na rok, aby sme sa ako-tak ešte udržali vo forme, lebo od toľkého kopkania mrkvy v záhradke by sme mali už stuhnuté chrbty.
Ale stalo sa to tento rok, keď sme boli vo forme, plní síl vystreliť pred vás na pódiá a spievať s vami na plné hrdlo. Toľko ľudí z kultúry prišlo o prácu. Tí, vďaka ktorým sme mohli ísť my, umelci, pred vás. Tie usilovné mravce, tí, ktorí držali tú pomyselnú “lopatu” ku ktorej nás všetkých nahnevaný ľud posielal. Áno, aj v iných oblastiach prišli ľudia o prácu, ale píšem o oblasti, ktorá sa mňa osobne týka.
Útokov na štát od nás a útokov ľudí na umelcov už bolo viac než dosť, preto už odo mňa žiadna kvapka oleja do ohňa. Veci sa začali hýbať a verím, že sa neprestanú. Lebo si to zaslúžime. A né že né!!

Akú skúsenosť si odnášam z tohto roka? Že sa nestratím. Že hoci to zatriaslo aj s mojim hudobným svetom, ešte stále mi zostal môj výtvarný svet a môžem sa realizovať v ňom, spoza stola, z tepla a bezpečia domova. Pesničky písať neprestanem, som hudobník telom aj dušou, no osobný kontakt s vami na koncertoch celý ten kruh a zmysel hudby uzatváral, preto si prajem, ako aj ostatní umelci, aby sa to všetko zase vrátilo do akých-takých starých koľají. Keď prídeme na rad, tak sa dáme celá kapela zaočkovať vakcínou, aby sme mohli ísť zase bez strachu medzi vás a vy medzi nás. Je dôležité urobiť krok vpred, nech sa už nič z toho, čo máme za sebou, neopakuje. Boli sme skúšaní viac než dosť, poďme si konečne všetci zaslúžene oddýchnuť…

Prajem vám všetkým nové a lepšie začiatky. Už nič nebude ako predým, ale to je život, bez tohto zákona sa žiť predsa nedá. A buďme radi. Vytesnite si priestor na sťažovanie, na bedákanie ako nám je zle a aké je to otravné nosiť stále rúško. JE, ale bez neho by to bolo predsa ešte oveľa horšie. Učme sa žiť aj v nekomforte, ktorý nás posilní a potom si každý z nás povie: aj toto som zažil a som tu. V tom ideálnom prípade. Prajem nám všetkým silu a ďalšiu dávku trpezlivosti. Moje obľúbené motto na záver: “TO PREJDE!” Držte sa v zdraví a myslite na lepšie zajtrajšky, ktoré na 100% prídu ;} Krásny Nový rok! vaša Z.

PS: Ďakujem za vás, za každú vašu podporu, viem, že ste tam a nekonečne si to vážim!

foto Michaela Vallachová Jakobsen