14.08.19

Ako som si na začiatku roka sľúbila, tak sa aj deje. Cestujem. A ešte aj budem! :} tento rok je pre mňa viac o relaxe, spomalení, zotavovaní celého môjho ja a o spoznávaní nových krajín a miest, ktoré mi naplnia dušu novou inšpiráciou. Írsko, krásna to krajina!! Bol to môj útek zo slovenských horúčav do chladnejšieho prostredia Atlantického oceánu. Občas slnko, občas dážď, vietor a tak dokola :} Po pravde, mala som chvíľu skeptickú predstavu, že idem tak trochu do Anglicka, alebo tak trochu na Island, pretože Írsko je povedzme “niekde medzi”, ale ho-ho-hoo! Ani jedno, ani druhé. Nejdete čítať žiaden cestopis, o to pokoj :} len som vám chcela napísať, že v Írsku som na niekoľko vzácnych momentov našla v duši pokoj, bezpečie a obyčajnú detskú radosť. To občas potrebujeme všetci, že…. učím sa byť dovolenkovým človekom. Nikdy som totiž nebola. Viete prečo? Lebo v detstve ma to nikto nenaučil :} ak si ťukáte na čelo a nerozumiete, tak ja vám to vysvetlím :} V detstve sme totiž s rodinou nechodili na dovolenky, pretože NEBOLO KEDY. Zvýraznila som to preto, lebo naozaj nebolo kedy. Mali sme veľkú záhradu a statok o ktorý sa bolo treba denno denne starať (kto to pozná, vie o čom píšem). A tak sme rástli a starali sa, a holt, dovolenky boli pre nás len krátke víkendové výlety do Kolína za strýkom, alebo do Čalova za nejakou tetou. Žiadne more, ani slnečné jazerá, žiadna turistika, žiadne tábory, bolo treba skrátka kosiť, hrabať, kopať zemiaky atď. Rodičom NIČ nezazlievam, potrebovali nás ako soľ a dnes tomu absolútne rozumiem. Ak si pamätáte na moje prvé rozhovory v médiách, vždy som v nich tvrdila, ze “dovolenku nepotrebujem” :} bola som totálny dríč, makač a oddych pre mňa znamenal stratu času. Pretože som sa to v detstve skrátka nenaučila, prvoradá bola vždy len práca a oddych bol na druhej koľaji. Toľko z histórie :} Až vo svojej 35-tke sa učím, čo je to užiť si voľný čas tak, aby som nebola s výčitkami  hlavou niekde pri práci, alebo v ťažko realizovateľných plánoch. V Írsku som bola 12 dní, ale odchádzala som odtiaľ ako po dvoch mesiacoch. Cesta okolo celého ostrova, každá noc na inom hoteli, každý deň dve-tri úžasné miesta, chutné jedlo, kaviarne, jazda v aute (ísť v ľavom pruhu je fakt psycho :D) pláže, hory, mestá, dedinky a milí ľudia. Skvelý roadtrip, prosto – oddych. Z ciest zase skáčem na pódium, aby som sa na moment vrátila k vám, k hudbe, tam, kde patrím srdcom. Vždy vás rada vidím, ďakujem, že tam niekde ste… Niečo pre vás mám, nebude to pre vás veľká novinka, ale verím, že vaše srdcia poteším!! takže ako zvyknem hovoriť: “čoskoro” ;} …vaša Z.