text/hudba: Zuzana Smatanová

Poď za mnou, kde máme sad
tam dotyk sa zmenil na poklad
a v hrudi nám zvon zazvonil len raz
a v nás…

Prvýkrát rozkvitli jablone a cit
keď mohli sme jeden pre druhého byť
deň čo deň nový kvet
nám zachránil bozk ak padal sneh

Odpusť mi môj mráz a chlad
za záclonou tmu a z puta strach
no zo všetkých ciest sa nám pretli zas
a v nás…

Druhýkrát rozkvitli jablone a cit
zas môžeme jeden pre druhého byť
deň čo deň nový kvet
už chránime nech naň nespadne sneh

Vraj do prúdu jednej rieky
už nevstúpiš druhýkrát
keď zhorela nádej byť s niekým
kto začal ma mať viac než rád
No stále sme dvaja vtáci
a srdcia nám nezmenil čas
čo má sa vrátiť, sa vráti
a v nás…

Konečne dozreli jablone a cit
už môžeme jeden pre druhého byť
deň čo deň v korunách
sme ukrytí v dozretých jablkách

Dve jablone a v nich
už môžeme jeden pre druhého byť
deň čo deň v korunách
sme ukrytí v dozretých jablkách