23.12.20

Prajem si dnes jednu vec… aby sme všetci pochopili, že zlé a ťažké veci v živote sa nedejú nám, ale pre nás. Lebo tie najvzácnejšie vedomosti sme sa naučili najmä z faciek a z pádov na kolená.
Bol to dobrý rok…! Lebo kedy inokedy by sme sa naučili to všetko, čo vieme dnes?! Ja som sa naučila, že moja práca ma tak veľmi definuje, že keď sme dostali zákaz koncertovať, bola som ako bez ruky. Kedy by som zistila, že mi je podanie rúk a osobný kontakt s fanúšikmi najmilší? Kedy inokedy by sa začali veci hýbať na Ministerstve kultúry, aby si nás, umelcov, začal štát viac všímať? Kedy inokedy by som si naozaj uvedomila, že objatie a bozk od blízkych je veľká vzácnosť a že bez toho sa žije ťažšie? Kedy inokedy by som zistila, že cestovanie do iných krajín nemusí byť taká nevyhnutnosť, ale stačí objavovať krásy nášho kúska zeme? Ako by som inak zistila, že kreslenie ma zavedie na cestu ilustrácií a bude to mojim druhým, alternatívnym povolaním v ktorom sa viem realizovať rovnako ako v hudbe? A ako by som zistila, že sa viem o seba postarať a zároveň objaviť, že je toľko vecí, ktoré naozaj v živote nepotrebujem? No kedy, keď nie teraz??
Môj život vzácne zovšednel a som za to fakt vďačná. Za ten stav, kedy si plne uvedomujem krehkosť života a zmysel prítomného okamihu. Neprajem si nič, iba zdravie a lepší normál. Taký, kedy pochopíme, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
Vám prajem zdravie a dobro v srdci <3 Buďte k sebe láskaví, lebo presne to sa vám/nám vráti, v akejkoľvek forme…
Mám vás rada ľudia, užite si sviatky tak najlepšie, ako je teraz vhodné <3 budú iné ako po minulé roky, ale verím, že tie ďalšie Vianoce sa budeme už len ticho usmievať a spomínať… s láskou vaša Z.