VŠETKY NOVINKY

25.04.18

“Urob: tfuj-tfuj-tfuj!”…povedala som môjmu otcovi a strčila mu pred tvár obálku s CD-čkom, na ktorom boli moje demonahrávky. Urobil to, usmial sa a povedal:”Tak nech sa to podarí!” :}
…“Halooo, prosím?!” vybehla som zadýchaná s telefónom von z miestnej pizzérie, kde nebol signál… “Ahoj, len ti chcem oznámiť, že postupuješ do semifinále súťaže Coca-Cola Popstar!…”

Takto si spomínam na prvé malé okamihy spred 15 rokov práve toho, čo mi neskôr definitívne zmenilo život. Nasledoval postup do finále a potom výhra. Dodnes sa smejem aj spolu s Petrom Nagyom (vtedajšom predsedovi poroty) na tom, ako som všetkým v zákulisí tesne pred vyhlásením výsledkov – kedy som bola horúcim kandidátom na víťazstvo – hrdo oznámila, že ja vyhrať nechcem a nech so mnou nepočítajú. :)) …tie otázniky nad ich hlavami boli takmer hmatateľné a na tvárach mali jasný výraz, že nedokážu správne a logicky spracovať túto moju razantnú informáciu 🙂 ale, mne to bolo tak zvláštne ukradnuté a v duchu som už chcela byť doma… :))
Bizarné… to si možno pomyslíte :} Ale neraz som sa v myšlienkach vracala práve k tomuto okamihu… Nikdy som totiž nebola súťaživý typ človeka, vždy som radšej stála viac v úzadí toho, kde sa niečo dialo, alebo išlo o niečo veľké. Nemala som nikdy urputný záujem svietiť a proklamovať, že som v niečom tá najlepšia, lebo umenie naozaj o tom nie je. Moje rozhodnutie, poslať demonahrávky do autorskej súťaže Coca-Cola Popstar, bolo poháňané len jedinou vecou – zahrať moje pesničky verejnosti na veľkom pódiu a s dobrým pocitom odísť domov. Po oboch kolách sa mi toto prianie splnilo, bolo to pre mňa úžasné, ale nepotrebovala som už nič viac, len sa otočiť na päte a čau… :)) Bol to taký príval nových vecí, ktoré som nikdy dovtedy nezažila. Mala som z toho “veľkého sveta šoubiznisu”, ktorý číhal za rohom, obavu a prirodzene zvláštny pocit… Porota však rozhodla “áno” aj napriek môjmu “nie” a dnes som za ich rozhodnutie naozaj veľmi vďačná… :))

Tento príbeh zrejme poznáte už naspamäť, ale dnes má svoj výnimočný čas :}
Tak teda, presne DNES uplynulo odvtedy 15 rokov a ja dnes sedím vo svojom byte v Bratislave. Spomínam si na 18-ročnú Zuzanu, ktorá nikdy nechcela byť speváčkou, netúžila byť stredobodom pozornosti, rada skladala pesničky, vždy bojovala s trémou a so svojou introvertnou povahou umelca :} Napriek tomuto všetkému sa vesmír (na čele s porotou :)) rozhodol inak a ja som sa nevydala na dráhu učiteľky, ani veterinárky, ani biochemičky, ani maliarky… Dnes vydávam svoj šiesty štúdiový album, spievam a hrám s mojou kapelou koncerty na veľkých aj malých pódiách, cestujem v dodávke, spievam pre davy aj skupinky ľudí, moje pesničky znejú v rádiách, mám na polici pár ocenení, točím videoklipy, robím rozhovory do médií, občas sa objavím v televízii a občas sa niekto zaujíma o môj súkromný život… a že sa to všetko stane, by som na tej štartovnej čiare neuverila nikdy nikomu :}

Neobzerám sa za tým všetkým s pýchou ani s chválou. Obzerám sa s nekonečnou vďačnosťou a pokorou… a tak si ten kolotoč užívam, občas zatvorím oči a iba s úžasom vnímam, čo sa deje všade okolo, občas kričím nech sa zastaví, niekdy neviem či sa točí správnym smerom, niekedy mám strach, že vypadnem a niekedy sa smejem a od šťastia rozhadzujem nohami-rukami :))

Osud sa vždy nejak postará, má to totiž už za nás dobre vymyslené, len netreba na nič tlačiť a iba sa ním nechať unášať…

Ďakujem zo srdca za šancu uchopiť tento dar do vlastných rúk. Iba vďaka tejto šanci poznám vás a vy mi dávate už pätnásť rokov pocítiť, že to má zmysel… ;}

Ďakujem zo srdca všetkým doterajším členom mojej kapely, ktorí sa v nej vystriedali… (Braňo Jelen, Maroš Kachút, Jano Uhriňák, Milo Suchomel) veľa sme sa spolu naučili a odovzdali si skvelé skúsenosti a zážitky.
Ďakujem dnešnej zostave aj stáliciam – Dušan Kulich, Palo Smolka, Peter Kunzo, Rado Vallach, Peter Výboch a Michal. Teším sa s vami na ďalších 15 rokov! ;P pekne sa o seba starajte, cvičte, zdravo jedzte, nech vás vaše ženy hýčkajú, lebo verím, že nás spolu ešte čakajú pekné obdobia ;}

Ďakujem mojim rodičom a bráchovi za všetku podporu a lásku. Bez nej by som to nedala.

Tak “čin-čin” a “tfuj-tfuj-tfuj”!!! ;))

zu